Zlatá éra slovenského IT: Ako sme vyvíjali vlastné počítače a oklamali embargo
Je Slovensko odsúdené ostať navždy len montážnou dielňou Európy? Keď sme sa v najnovšej epizóde podcastu Biznislab rozprávali s inžinierom Štefanom Kohútom, zistili sme, že v našom DNA je zakorenená oveľa väčšia technická kreativita, než si dnes dokážeme priznať.
Štefan Kohút je bývalý riaditeľ Výpočtového strediska SAV, zakladateľ Múzea počítačov a muž, pre ktorého je história počítačov nielen celoživotným povolaním, ale aj misiou. Náš rozhovor bol fascinujúcim výletom do 60. a 70. rokov – do doby, keď zopár nadšencov na Slovensku stavalo stroje, ktoré predbehli svoju dobu.
Od analógu k prevratnému RPP-16
Viete, aký problém riešili prvé slovenské počítače? Nešlo o žiadne hranie hier. Začínalo sa na analógových zariadeniach, kde sa dáta merali vo voltoch a využívali sa na riešenia zložitých diferenciálnych rovníc v praxi. Jednou z prvých aplikácií bol výpočet optimálneho odpruženia inkubátorov v sanitkách. Systém navrhli tak, aby bábätká počas rýchleho prevozu netrpeli nárazmi pri prejazde vtedajšími výtlkmi na cestách.
Skutočný zlom však prišiel s potrebou presnejších digitálnych výpočtov. Tak sa v Slovenskej akadémii vied pod vedením Ivana Plandera začal už od roku 1965 vyvíjať legendárny RPP-16 (Rýchly programový procesor).
Vývoj vlastného 16-bitového číslicového počítača počas studenej vojny, navyše pod prísnym embargom na západné technológie, bol extrémne odvážny projekt.
Vývojári museli doslova "pašovať" americké integrované obvody s pomocou dánskych kolegov, no výsledkom bol plne funkčný a spoľahlivý slovenský riadiaci systém. RPP-16 úspešne riadil výrobu v Novákoch, synchronizoval Vážske kaskády a na Ostravsku dokonca chránil životy baníkov.
Zaujíma vás viac technických detailov o vývoji u nás? Prečítajte si aj náš starší článok o tom ako vznikali slovenské počítače.
PMD 85 a garážová revolúcia v štátnej fabrike
Druhým klenotom nášho rozhovoru bol zrod vôbec prvého osobného počítača u nás – PMD 85 (Piešťanský mikropočítač displejový). Viete, že jeho prvý prototyp vznikol doslova zo "zmetkov"? Mladý inžinier Roman Kišš, ktorý pracoval v spoločnosti Tesla Piešťany, si po pracovnej dobe staval vlastné logické systémy z vyradených obvodov, ktoré boli určené do koša.
Skutočný prielom pre PMD 85 však prišiel v roku 1982. Kišš dostal za úlohu vycestovať do Prahy a na ministerstve odprezentovať nové pamäťové obvody. Keďže čipy samotné sa nedajú vizuálne prezentovať, vymyslel dômyselnú elektroniku - dosku, ktorá dokázala priebežne vyčítavať obsah pamäte z dvoch strán (pre procesor aj obrazovku) a vykresľovala nuly a jednotky priamo na bežný televízor.
Lekcia z manažmentu 70. rokov
Pre dnešných lídrov a majiteľov firiem prináša tento podcast úžasnú inšpiráciu v oblasti motivácie. Ako fungoval manažment pred 50 rokmi, keď ste ľuďom nemohli sľúbiť prémie ani firemné benefity?
Ľudia pracovali zadarmo. Boli však takí nadšení možnosťou tvoriť vlastné inovácie, že – ako spomína pán Kohút – po zamknutí ústavu skákali oknom späť dnu, aby mohli po nociach lúskať kódy a vylepšovať obvody. Bolo to o vízií, o autonómii a o hrdosti, že aj malé Slovensko môže tvoriť špičkové veci.
Vypočujte si celú pútavú epizódu na obľúbených platformách, kde zistíte aj to, ako traktoristi v Slušoviciach dostávali prémie vďaka počítačom a akú dôležitú výzvu má Štefan Kohút pre dnešných „ajťákov“.
