GEOLÓGIA
Pre amatérskeho geológa je Island malým rajom. Bez väčšej námahy sa všade k nahliadnutiu otvára zem, každých pár rokov niektorá z ochotných sopiek priloží tony čerstvej lávy, síra voľne vybubláva na povrch a pemza si pláva po potokoch.
Sopky
Sopky sú jednou z hlavných atrakcií Islandu a nevidieť sa jednoducho nedajú, lebo sú všade. Každých pár rokov niektorá z nich vybuchne, čo prudko zvýši návštevnosť zasiahnutej oblasti, Islanďania si to v žiadnom prípade nemôžu nechať ujsť. Ak sa nemýlime, tak posledný výbuch bol v roku 1996, ten bol však pod ľadovcom Vatnajókull a roztopená voda z ľadovca akurát spláchla kus islandskej cesty č.1. Dve najznámejšie islandské sopky - Krafla a Hekla vybuchovali začiatkom 90-tich rokov, najmä v okolí Krafly sú ešte stále horúce lávové polia. Aby to nebolo také jednoduché, okrem normálnych sopiek sa ešte vyskytujú pseudosopky (napr. v okolí Mývatn), ktorých krátery vznikali pri stretávaní horúcej lávy s vodou. Objavili sme aj "studenú" sopku, ktorej dvojkilometrový kráter nevznikol výbuchom magmy ale plynov. Podľa popisu Islanďanov to iba buchlo a bolo. Ktovie, či im veriť, vraj to bolo pred 2000 rokmi.
Láva
Tá je všade. Vyskytuje sa vo všetkých farbách a formách, v podstate je to tak, že čím mladšia tým tmavšia. Toto pravidlo však platí iba do určitej časovej hranice, potom začína láva červenieť z dôvodu zvýšenej teploty. Najkrajšia láva je asi čierna, ktorá je ešte nezvetraná a hladká. Aby to nebolo také jednoduché, láva sa ešte na Islande odlišuje tvarom. Jedna z najzaujímavejších foriem je prúdová láva, ktorá vzniká rýchlym ochladením tečúcej lávy. Vyzerá to veľmi elegantne. Láva, ktorá tuhne prirýchlo vytvára obsidián - sopečné sklo. Veľmi ostré, dá sa nájsť v okolí Krafly. Nie sme si istý, či sa dá aj pemza zaradiť do kategórie lávy, ale koniec-koncov sa volá aj sopečná pena, tak prečo nie. Dá sa ľahko spoznať, že pláva na povrchu vody a dobre sa s tým škrabú päty.
Síra
Predovšetkým v okolí Mývatn je množstvo solfarol, ktoré ako už ich názov hovorí, majú niečo spoločné so sírou. Sú to malé sopky, ktoré na povrchu vyzrážavajú síru. Dá sa po tom opatrne chodiť, občas sa nohy zabárajú do vrstvy síry a samozrejme všade je smrad. Ako dobrá simulácia môže na Slovensku slúžiť návšteva Smrdákov alebo iných sírnych kúpeľov. Povedľa solfarol sa vyskytujú ešte mudpoty - bahenné sopky, v ktorých bublá a občas aj vyprskáva smradľavé bahno, ktoré podľa miestnych je tvorené najmä vriacou kyselinou sírovou. Priblížiť sa je nebezpečné, keďže hrozí nebezpečenstvo prepadnutia.
Voda
Zdá sa, že väčšina vody na Islande je teplej. Vyzerá to aspoň tak, že keď človek navŕta zem, tak v dohľadnej dobe narazí vždy na horúci prameň. Príjemným následkom je množstvo termálnych kúpalísk. Veľká časť islandskej vody je zadržovaná v ľadovcoch(jókull) a z nich vyteká vo forme ľadovcových riek (jókullsá). S veľkou pravdepodobnosťou sú tieto rieky neprebroditeľné, preto treba pri plánovaní sa dobre pozrieť na mapu, kde je nejaký brod, prípadne most, v opačnom prípade môže sa pochod predľžiť o desiatky kilometrov. Okrem problémov s prebytkom vody (do toho môže patriť aj dážď), sa môže vyskytnúť aj jej nedostatok. Najmä v lávových poliach (hraun) môže človek nestretnúť vodu aj desiatky kilometrov. A keď aj nejakú stretne, neznamená, že je pitná, občas sa v nej môže vyskytovať rozpustený sopečný popol, ktorý dokáže poriadne doškriabať hrdlo. Ale to je zriedkavý problém.
Jednou z najefektnejších foriem islandskej vody sú vodopády (foss), sú všade a mená dostávajú, až keď ich veľkosť presiahne desiatky metrov. Keď uvidíte jeden z veľkých, akoby ste videli všetky, náš toplist je Skógarfoss, Svartifoss, Dettifoss.
Gejzíry
Napriek tomu, že väčšine ľudí sa gejzíry spájajú práve s Islandom (možno tam aj slovo vzniklo), nám sa žiaden uvidieť nepodarilo. O dôvod viac sa na Island vrátiť. Na Islande ich zase až tak veľa nie je a činných už vôbec. Existuje síce nejaký, ktorý vybuchuje po vhodení mydla (zníženie povrchového napätia), ale lacné triky pre turistov sme sa rozhodli vynechať. Ak niekto videl pekný prírodný gejzír na Islande, ozvite sa.
Sopky sú jednou z hlavných atrakcií Islandu a nevidieť sa jednoducho nedajú, lebo sú všade. Každých pár rokov niektorá z nich vybuchne, čo prudko zvýši návštevnosť zasiahnutej oblasti, Islanďania si to v žiadnom prípade nemôžu nechať ujsť. Ak sa nemýlime, tak posledný výbuch bol v roku 1996, ten bol však pod ľadovcom Vatnajókull a roztopená voda z ľadovca akurát spláchla kus islandskej cesty č.1. Dve najznámejšie islandské sopky - Krafla a Hekla vybuchovali začiatkom 90-tich rokov, najmä v okolí Krafly sú ešte stále horúce lávové polia. Aby to nebolo také jednoduché, okrem normálnych sopiek sa ešte vyskytujú pseudosopky (napr. v okolí Mývatn), ktorých krátery vznikali pri stretávaní horúcej lávy s vodou. Objavili sme aj "studenú" sopku, ktorej dvojkilometrový kráter nevznikol výbuchom magmy ale plynov. Podľa popisu Islanďanov to iba buchlo a bolo. Ktovie, či im veriť, vraj to bolo pred 2000 rokmi. 
